Dobrovoľníci v rozstrieľanej súčasnosti (Vukovar)

Autor: Karina Smalcová | 3.2.2014 o 11:50 | (upravené 3.2.2014 o 11:59) Karma článku: 4,87 | Prečítané:  402x

Malé, nenápadné mesto pri Dunaji, ktoré hraničí so Srbskom. Mesto, kde v rozstrieľaných stavbách cítiť prítomnú históriu. Alebo inak Srbsko-Chorvátska vojna 1990-1995. Obliehanie Vukovaru od 1991.

 

V Júli 2013 som mala možnosť vycestovať do Chorvátska, kvôli dobrovoľníckemu kempu s názvom Summer art camp. More, pláž, slnko, suveníry, tureckí či macedónski predavači zmrzliny. Tak toto si predstaví väčšina ľudí pod pojmom Chorvátsko. Áno, väčšinu z tohto si predstavili aj moji známi či rodina, ktorí vedeli, že idem do Chorvátska. Po dlhej ceste vlakom a autobusom. Po kontrolách na hraniciach. Po približne 7 hodinovom čakaní v Novom Sade. Konečne Vukovar. Po ceste z autobusovej stanice sme prešli cez malú rieku Vuka, Mostom priateľstva. Most postavený len nedávno vraj v noci svieti ako v Las Vegas. Hovoria miestni.

Prvý deň a možnosť spoznávať mesto. Mesto, kde je občas malá pravdepodobnosť, že vôbec niekoho stretnete. Samozrejme, pokiaľ nejdete do centra. Ako v centre, tak aj v okolí vidieť všadeprítomnú históriu. Sú tam budovy, ktoré sú pekné, moderné, a ktoré sa nachádzajú skôr pri prístave. Hotely. Vhodná destinácia pre pokojných turistov. Neďaleko ale stojí veľký, prázdny, neobývaný hotel, v ktorom vidno biele, či bielo-šedé záclony. Po dlhšej ceste nábrežím Dunaja už z diaľky vidieť vodnú vežu. Čím bližšie ideme, tým sa veža zväčšuje. Diery z kanónov bolo vidieť už z diaľky. Keď sme stáli pod ňou, pôsobila monumentálne. Pravdu povediac bála som sa, či mi na hlavu nepadne nejaká tehla. Na vchode boli mreže a reťaz. Vraj sa ale vždy nájdu nejakí odvážlivci, ktorí sa tam skúšajú dostať. A veru sa aj dostanú. Šialenci. Už len to, že stojím pod touto vežou vo mne vyvolávalo rešpekt, strach, obavy. Ako to tu muselo vtedy vyzerať? Čo sa tu dialo? Tak aj to mi vtedy prebleslo mysľou.

vodnaveza_tab.jpg

Na tomto workcampe sme boli účastníci zo Slovenska, Poľska, Lotyšska, Turecka, Portugalska, Španielska a Srbska. Maľovali sme centrum miestnej organizácie YPGD (Youth Peace Group Danube) a taktiež aj múry ihriska, ktoré patrí kultúrnemu centru. Vyrábali sme pre miestnych origami s povzbudivými citátmi. Mali sme workshopy o našich kultúrach, zvyklostiach, či napr. o vzniku grafitov. Jedným z organizátorov bol aj Slovák, ktorý v tomto centre pôsobil ako dobrovoľník jeden rok. Vďaka tomuto roku si tam našiel priateľku z Portugalska.

organizacia_tab.jpg

Mnoho rozstrieľaných domov. Diery sú niekde zacementované, niekde nie. Mnoho nápisov „NA PREDAJ". Rozstrieľaná základná škola. V škole sa doposiaľ učia deti. A mesto, lepšie povedané štát, nemá peniaze, aby to zrekonštruovali. Celé elektrické vedenie je zlé. Ak by sa malo rekonštruovať, musela by sa zhodiť celá budova a postaviť nanovo. Aspoň toľko od pracujúcich v miestnej organizácii. Nerozumiem, jedna strana tohto štátu zarába na turistoch a druhá nemá ani na to, aby pomohla svojim obyvateľom. Veď je to štátna škola. Aj keď je pravda, že sa po vojne postavilo niekoľko činžiakov.

brana_tab.jpg

V tomto meste je ťažké nájsť si prácu. Veľa ľudí cestuje za prácou, či štúdiom do Srbska, ktoré je hneď za riekou. Z Vukovaru do Noveho Sadu, je to len niečo cez 80 km. Aj toto je dôvod, prečo je takmer každý druhý dom na predaj, a prečo niekedy takmer nikoho na uliciach nestretneme. Miestne podniky a bary sú otvorené do desiatej. Mládež musí za zábavou cestovať ďalej, alebo si spraviť vlastnú.

Mala som možnosť byť v tomto meste v deň vstupu Chorvátska do EU. Niekoľko plagátov však nenasvedčovalo o ich radosti. Mňa však potešila sms, ktorá mi vravela, že cena za hovor už nie je 1,70/min. ale 0,288/min. za odchádzajúci a 0,084 za prichádzajúci. Odniesla som si odtiaľ pekné spomienky, fotky, nové priateľstvá a krém proti komárom. Ceny troška nižšie ako u nás. A tak mám krém, s chorvátskymi nápismi, ktorý sa mi ešte zíde.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?